Ivica

Starosta mestskej časti Bratislava Staré Mesto Radoslav Števčík si po svojom zvolení užil dostatok mediálnej pozornosti. Či už v súvislosti s tajnou podporou od strany Smer alebo zrušením projektu Šafko (Urban Kontakt). Rovnakej pozornosti by sa mali ale tešiť aj jeho zástupcovia, ktorí disponujú značnou časťou starostovských kompetencií. V tomto blogu sa preto pozriem na to, čo nám dokážu povedať všemúdre internety o vicestarostovi Ľubomírovi Boháčovi. Začneme zľahka ale postupne sa prepracujeme do hĺbky.

Ľubomír Boháč je architekt dlhodobo pôsobiaci pod hlavičkou firmy AtelierArt s.r.o. Ak sa niekomu zdá jeho meno povedomé, ide o syna architekta Dušana Boháča, ktorý sa stal známy hlavne ako normalizačný predseda Zväzu slovenských architektov. Architekt Marián Marcinka v článku Totalita a totalitná architektúra zaradil Dušana Boháča medzi „najväčších politických pôvodcov a nositeľov zla“. Samozrejme nikto nemôže za svojich rodičov a možno Marián Marcinka zveličuje. Treba mať však na pamäti, že rodina je miestom, ktoré výrazne formuje osobnosť človeka a napokon kariéra architekta Ľubomíra Boháča sa rozbiehala pod krídlami jeho otca a predsedu Zväzu slovenských architektov (v roku 1985 získali za spoločný projekt cenu Dušana Jurkoviča, pozri -> .doc  ).

Ľubomír Boháč sa zrejme nestal vicestarostom preto, že je architekt (tých je ako maku), ale nazdávam sa, že hlavne pre svoje aktivity v občianskom združení Oživenie Kapitulskej o.z., ktoré sám založil. Keď som sa zoznámila z týmto združením po prvý krát udrela mi očí profilová fotka na ich facebookovskej stránke. Nebolo tam niečo, čo by charakterizovalo združenie, Kapitulskú ulicu alebo ich logo a podobne. Bola tam tvár Ľubomíra Boháča. Neviem si predstaviť, že by napríklad z profilovky Bratislavského okrášlovacieho spolku kukal jeho riaditeľ Maroš Mačuha. Prekvapilo ma to preto, že to nebola krátkodobá záležitosť. Jeho tvár bola na profile väčšinu času, čo táto FB stránka existuje. Dnes tam už je iný obrázok, ale ešte donedávna, dlho po zvolení za vicestarostu a dlho po tom ako prestal byť predsedom onoho združenia, sa z ich profilu na vás kyslo usmieval pán Boháč.

Vždy som mala pocit, že občianske aktivity sú o tom, že ľudia chcú nezištne niečo presadiť, niečo zmeniť alebo vytvoriť, no toto na mňa pôsobilo a stále pôsobí ako marketing pre jednu osobu a všetko ostatné len ako vedľajší produkt. Po chvíľke na internete mi obrázok spokojne sa tváriaceho Ľubomíra Boháča zapadol do kontextu a utvrdil ma v presvedčení, že nejde len o výstrelok narcizmu. Občianske združenie Oživenie Kapitulskej a rovnako jeho facebooková stránka vznikli len krátko pred voľbami do VUC v roku 2013 a v tom istom čase, čuduj sa svete, sa na kandidátke poslancov BSK za Lipšicovu NOVU zjavil aj Ľubomír Boháč ako člen strany. Oživenie Kapitulskej sa dokonca stalo súčasťou jeho osobného volebného programu, kde čítame: „Novovzniknuté občianske združenie ‘Oživenie Kapitulskej‘ zabezpečí vyčistenie ulice od grafitov, osadí kvetinové výzdoby a orientačný systém. Bude apelovať na mesto a Staré mesto, aby zrekonštruovali dlažbu a osadili kamerový systém. Občianske združenie bude usporiadavať akcie ako sú Kapitulské trhy, Kapitulské dvory, stretnutia“.

Netuším síce, aké kompetencie ohľadom tejto staromestskej ulice môže mať BSK a jeho poslanci, ale pán Boháč mal jasno: ak ma zvolíte, tak nie BKS, ale nejaké občianske združenie urobí to a tamto. Namiesto toho, aby prácu robil BSK, má ho robiť tretí sektor. Zvláštne, no v každom prípade istým spôsobom zvrátené. Nepoviem nič, keby pán Boháč vo svojom programe hlásal ústretovosť voči väčšiemu angažovaniu sa občianskych združení v meste či priamo na Kapitulskej ulici. Pán Boháč sa však vopred priznal k tomu, že Kapitulská patrí výlučne jeho združeniu. Treba si uvedomiť, že združenie by sa pokojne mohlo chápať aj ako Združenie starajúce sa o okolie domu Ľubomíra Boháča.

Bolo však už príliš krátko do volieb do VUC a združenie oživenie Kapitulskej nestihlo usporiadať žiadne podujatie. Kandidát tak zostal pre voličov rovnako anonymný, ako bol celý život pred tým a poslancom BSK sa nestal.

No na obzore už boli ďalšie voľby. Voľby do miestneho zastupiteľstva. Tu už pán Boháč neponúkol program, kde by sa verejne chválil svojim združením, zato však omnoho intenzívnejšie pracoval prostredníctvom neho na svojom zviditeľnení. Do ich konania Oživenie Kapitulskej o.z. zorganizovalo dvakrát akciu Kapitulské dvory, ktorá pritiahla pozornosť ľudí i medií a pán Boháč hovoril pre noviny i do televízie.

Po jednom roku, na jeseň 2014, sa tak z verejne neznámeho pána vyrobil vhodný kandidát. Ten sa nakoniec aj stal poslancom za Staré Mesto. Zvoleniu určite napomohlo aj podpísanie koaličnej dohody v Starom meste, ktorú podpisom Ľubomíra Boháča uzavrela NOVA s KDH, Most a SaS. Úspech Ľubomíra Boháča nakoniec korunoval nový starosta Števčík tým, že si ho vybral za svojho zástupcu.

V čom je problém? Som presvedčená, že občianski aktivisti by mali byť v komunálnej politike zastúpení omnoho viac ako sú dnes, no tak, že dlhodobo angažovaní a vo svojej veci skúsení ľudia po rokoch a bez straníckej podpory zúročia svoje skúsenosti, dôveru a uznanie v lokálnej politike. Pre mňa je prípad pána Boháča paródiou na takýto vstup občianskeho aktivistu do politiky. Rozhodol sa niekam kandidovať, vstúpil do strany, no a potom stvoril seba ako aktivistu bojujúceho za všeobecné blaho. Zdôrazniť treba, že na aktivitách združenia Oživenie Kapitulskej nie je samo osebe nič závadné a mali by dostať všetku možnú podporu (veď v ňom nepôsobí len pán Boháč), no nepovažujem za morálne čisté, ak sa pri nich načierno zvezú hocikoho politické ambície.

Dnes tomuto združeniu zo strany Starého Mesta dostáva výsostná podpora (starosta otváral Kapitulské dvory) ale iné občianske aktivity sú  potláčané. Spolu s terajším starostom je pán Boháč ako jeho zástupca priamo účastný na vykázaní združenia Urban kontakt zo Šafárikovho námestia. Nechcem teraz riešiť či bol projekt Šafko taký alebo onaký, ale ak malo nové vedenie Starého Mesta výhrady mohlo a aj malo najprv predostrieť svoju predstavu, návrh ako kompenzovať to čo mu vadí, či navrhnúť kompromis a pod. Podľa toho čo sa udialo, je zrejmé, že takýto scenár bol neprípustný a mesto postupovalo tak aby sa nečrtal ani len náznak kompromisu. Ešte zaujímavejší je prípad mestských hradieb. Toto miesto vytiahol z hrobu Bratislavský okrášľovací spolok (BOS) a všetci vyjadrovali podporu, ďakovali mu, no nakoniec bol BOS bez diskusie z tohoto miesta potupne vykázaný. Môžete povedať, že veď o tom rozhodlo mesto a primátor Nesrovnal a nie mestská časť Staré Mesto, ale ani nie mesiac po tom čo sa musel BOS porúčať, prišiel na scénu pán Boháč a prezentoval hradby začlenené spolu s aktivitami Oživenie Kapitulskej do hotového projektu Zóna kultúry. Pritom pod projektom je okrem loga Oživenia Kapitulskej a mestskej časti Starého Mesta aj logo magistrátu, ktorý BOS z hradieb vyhodil. Zdá sa mi, že sa tu rozpútal pokútny konkurenčný teritoriálny boj o verejný priestor. Za preskúmanie by určite stálo, od koho pochádzali tie údajné sťažnosti voči aktivitám BOS na hradbách, či neboli účelové a či bola vôbec regulárne preskúmaná, dokázaná a zdokumentovaná ich opodstatnenosť. Uvidíme nakoniec, kto všetko sa bude pred budúcimi komunálnymi voľbami hrdiť hradbami.

Čo však vieme o súčasnom vicestarostovi z obdobia predtým, ako vstúpil do strany NOVA, teda okrem toho, že je architekt, ktorý sa na jednom zo svojich dvoch facebookovských profilov tituluje ako „staromešťan“ aj keď zo starého mesta nepochádza? Bežný človek nevie nič. Pred jeho verejnými vystúpeniami v súvislosti s Oživením Kapitulskej o.z. a kandidovaním do BSK a neskôr do Starého Mesta, teda pred septembrom 2013, bol verejne neaktívnou postavou, o ktorej internety svorne mlčia. Všetky vyhľadávania skončili buď stránkou jeho firmy Ateliér Art alebo obchodným registrom s odkazom na túto firmu. Kde nič nie je, človek si musí vystačiť aj s tým málom, čo má.

Stránku Boháčovej firmy (www.atelierart.sk) my dnes prehliadač označil za zavírenú, preto ju nebudem otvárať, ale podľa toho čo si pamätám nieje aj tak zaujímavá ako jej predchodkyňa. Po porade s IT kolegom som objavila čaro internetových archívov, ktoré automaticky archivujú webové stránky, nezávisle a bez vedomia ich vlastníkov. Môžete si teda pozrieť aj stránky, ktoré úž dnes neexistujú, ak ich v minulosti skopíroval nejaký robot do archívu. Snaha bola nakoniec odmenená a na archive-sk.com (pre opakované prezeranie archívu treba jednoduchú registráciu) som starú stránku Boháčovej firmy našla (uložená v 2012). Takže čo nám môže povedať tvorba nejakého architekta o jeho možnom vplyve na staré mesto Bratislavy? Môžeme sa napríklad pozrieť na niektoré jeho projekty, ktoré majú k tomuto územiu nejaký vzťah. Hodnotenie architektúry je vždy subjektívne a vecou vkusu a také budú aj moje pripomienky:

Kolárovo námestie

Podľa všetkého sa Ľubomír Boháč neúspešne, ešte v roku 2003, zúčastnil súťaže o rekonštrukciu Kollárovho námestia. Odkaz na projekt sa nachádza aj na jeho novej stránke, ale len s jedným veľmi neilustratívnym obrázkom. Jeden z najväčších nedostatkov Starého Mesta je nedostatok zelených plôch a parkov. Zastavanie časti Kollárovho námestia v tejto veci určite nepomohlo, aj keď išlo zväčša o niekdajšie parkovisko v jeho hornej časti. Bratislavčania však môžu byť radi, že sa k realizácii nedostal projekt Ľubomíra Boháča, lebo z parku by dnes existovala už len menej ako tretina, obstavaná zo všetkých strán budovami. Kollárovo námestie by tak bolo už len akési átrium, pre fajč pauzu zamestnancov okolitých budov.

V tejto súvislosti by by som rada upozornila na jednu možnú paralelu so Šafárikovým námestím: http://video.tyzden.sk  min 2:42 (6:00min od konca).

Michalská ulica č.1

Hneď pod Michalskou vežou sa nachádza čiastočne schátraná historická budova, v ktorej pivnici kedysi sídlila známa vináreň. Budova by si určite zaslúžila rekonštrukciu i lepšie využitie. A tu sa práve tvorivo realizoval architekt Boháč. Pri jednej štúdii zahrnul túto budovu spolu s ďalšími susediacimi do hotela s názvom Červený rak. Môj názor je, že jedným z najlepších spôsobov, ako vytlačiť domácich z historického centra, je ukrojiť jednu z jeho významnejších častí a spraviť z nej ďalší hotel. Ale ešte viac, ako predstava hotela v asi najfrekventovanejšej uličke historického centra, je zaujímavá samotná podoba, ktorú by budova získala. Podľa štúdie by na ňu mal za účelom „zvýšenia ubytovacej kapacity“ pristáť čierny dvojposchodový sarkofág.

Lanovka na hrad

Vrátim sa ešte na chvíľu k volebnému programu pána Boháča z čias kandidatúry za poslanca BSK. Ide skôr o takú vtipnú pikošku, ktorá nestratila nič zo svojej obskúrnosti od čias, keď si ľudia ťukali na čelo pri podobnom nápade Ľuba Romana.

Tak či onak, Boháč si vysníval ako „dopravný projekt“ lanovku vedúcu z Incheby do priestoru medzi parlamentom a hradom. Okrem toho, že by táto „atrakcia“ mala údajne pritiahnuť do Bratislavy húfy turistov, by podľa Boháča riešila dopravnú situáciu v Starom Meste. Citujem z volebného programu „Navrhujeme zabezpečiť záchytné parkoviská na pravej strane Dunaja pri Inchebe a vybudovať vysunutú lanovku, ktorá by návštevníkov prepravovala do priestoru medzi hradom a parlamentom. Navrhované riešenie odľahčí dopravu v Starom meste, na Dunajskom nábreží, Námestí slobody, Palisádoch.“ – No coment!

Interiér červenej centrály

Posledná informácia z pôvodnej stránky, ktorá stojí za reč, sa netýka Starého Mesta, ale Ružinova, no je úplne zásadná v snahe odpovedať si na otázku: Vieme koho sme si zvolili? Ľubomír Boháč sa ako architekt venuje samozrejme aj interiérom. V roku 2009 vypracoval projekt interiéru administratívnej budovy na Súmračnej ul. č 25.

Áno, je to tá známa Súmračná aj číslo sedí – centrála strany Smer. Priložená fotka je síce malá a do centrály smeru sa aj novinári dostávajú ťažko, ale i rýchly google rešerš tlačových konferencií Smeru potvrdzuje realizáciu projektu. Dlhá červená stena s bielymi obrysmi postáv, drevený obklad a ostatné prvky ústrednej smeráckej zasadačky sú dielom vicestarostu a poslanca Starého Mesta za stranu NOVA. V tejto súvislosti stojí za zmienku ešte aj to, že na novej stránke Boháčovej firmy sa táto zákazka v archíve projektov nenachádza. Hanbí sa snáď za svoju prácu alebo treba v „pravicovej“ Bratislave, či Lipšicovej strane schovať akékoľvek prepojenie na Smer?

Na rozum mi prichádzajú mnohé otázky a možné odpovede. Keby som bola fanynka konšpiračných teórií, hneď by som mala jasno a Ľubomír Boháč by bol trójskym koňom Smeru. Veď za vicestarostu si ho zvolil iný údajný trójsky kôň starosta Ševčík, ktorý vyhral voľby tesne a s tajnou podporou Smeru. A ako tvrdí, za svojich zástupcov si vybral ľudí, ktorým plne dôveruje. Zdá sa, že vytvorili dôverné duo a akcie združenia Oživenie Kapitulskej úž otvára Števčík. Spôsob, akým vznikajú vzťahy medzi Smerom a podnikateľmi, je nechvalný a dobre známý. Nazdávam sa, že Smer, zo svojím zázemím v stavebných firmách, by určite nemal núdzu o architektov, aby dával zákazku mimo vlastného košiara. Ale nemaľujme čerta na stenu. Keďže konšpiračné teórie nijako neobľubujem a ani Zem a vek nečítam, natíska sa aj iné vysvetlenie a to, že architekt je predsa v prvom rade podnikateľ, a peniaze sú peniaze. Mohlo by sa zdať, že ide o podnikateľsko-politického oportunistu, čo by však v pozícií vicestarostu bol ešte horší prípad. Nechcem nikoho slepo obviňovať, ale keďže dnes ide o osobu s reálnym dosahom na stavebný úrad, či rôzne dokumenty regulujúce výstavbu a podnikanie v meste, treba kriticky zvažovať každú možnosť. Kto vie?